Aktivita 1.1 Úvodný kongres »Skutočný rozmer ľudového umenia a kultúry«

Cieľ: Stretnutie odborníkov z oblasti etnografie, etnomuzikológie, výtvarného a hudobného umenia a vzdelávania, výmena poznatkov v kontexte hlavnej témy projektu.

V dňoch 25. - 27. 2. 2010 sme na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku organizovali kongres Skutočný rozmer ľudového umenia a kultúry. Cieľom kongresu bolo vytvoriť diskusnú platformu pre odbornú verejnosť, ktorej nie je ľahostajný osud ľudovej kultúry v kontexte súčasného vzdelávania a umenia  na  Slovensku.  Na  kongrese  sa stretli odborníci najmä z oblastí etnografie, etnomuzikológie a umeleckého vzdelávania.

Zásadnou aktivitou kongresu bola konferencia Aktuálne hodnoty ľudovej kultúry a umenia vo vzdelávaní s venovaním Dr. Soni Kovačevičovej, zameraná na potrebu transferovania a aktualizovania hodnôt ľudovej kultúry vo všetkých stupňoch a typoch vzdelávania s doménou umeleckého vzdelávania. Na konferencii sa aktívne zúčastnili zástupcovia rôznych univerzít Slovenska (Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Nitra, Prešov, Ružomberok, Trnava, Žilina), českých univerzít (Liberec, Ostrava), z univerzít Poľska (Čenstochová, Rešov), univerzity z Maďarska (Debrecín), zo základných umeleckých škôl (Ilava, Ružomberok) a zástupcovia Liptovského múzea v Ružomberku.

Konferencia mala tri sekcie so zameraním na ľudovú kultúru v umeleckom vzdelávaní, osobitne v oblasti hudobného a výtvarného umenia, tretia sekcia bola ďalej špecializovaná na predprimárny a primárny stupeň vzdelávania. Hlavní prednášajúci boli prof. Dr. Elek Bartha (Univerzita v Debrecíne), doc. akad. mal. Eva Cisárová-Mináriková, prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc. (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), doc. Mgr. art. Irena Medňanská, PhD. (Prešovská univerzita v Prešove), doc. Ing. Tibor Uhrín, ArtD. (Technická univerzita v Košiciach).

Súčasťou kongresu boli tvorivé dielne integrujúce prístupy muzikoterapie, ergoterapie a ľudovej kultúry. Dielňu muzikoterapie lektorovali Mgr. et Mgr. Jitka Pejřimovská (Technická univerzita v Liberci) a Mgr. art. Jaroslava Gajdošíková-Zeleiová, PhD. (Trnavská univerzita v Trnave). Tvorivú dielňu ergoterapie viedla PaedDr. akad. mal. Marta Bošelová (Katolícka univerzita v Ružomberku).

Ďalšou sprievodnou aktivitou kongresu bol seminár o improvizácii v ľudovej a jazzovej hudbe pod vedením Mgr. art. Stanislava Palúcha a  Róberta Ragana (Konzervatórium v Banskej Bystrici) a seminár o kultúrnom dedičstve v súčasnej výtvarnej výchove pod vedením prof. akad. mal. Ladislava Čarného (Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave).

Atmosféru kongresu dotvorila výstava pedagógov a študentov Katedry výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku s názvom Ornament – tradícia verzus súčasnosť, vystúpenie študentov a pedagógov Katedry hudby Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, vystúpenie žiakov Súkromnej základnej umeleckej školy ľudového tanca a hudby v Ružomberku, vystúpenie folklórneho súboru Liptov, koncert skupiny Pacora trio a Slávky Horváthovej, ktoré si získali veľký ohlas verejnosti, a spoločenský večer obohatený o Eat art študentov Katedry výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Zhodnotenie:

V priebehu celého kongresu sme účastníkom ponúkali dotazníky zamerané na kvalitu podujatia. Respondenti mohli vyjadriť svoj názor v odpovediach na otázky týkajúce sa spokojnosti s organizáciou kongresu, s odborným zabezpečením, mohli pomenovať pozitívnu a negatívnu skúsenosť z kongresu, ako aj vysloviť odporúčania pre organizátorov kongresu. Dotazník pozostával  zo 6 uzavretých a 4 otvorených otázok. Na anonymný dotazník odpovedalo spolu 53 respondentov.

Nie všetci účastníci mali zabezpečené stravovanie, alebo ubytovanie, prípadne sa zúčastnili len na konferencii alebo len na tvorivých dielňach. Tieto skutočnosti sme pri vyhodnocovaní rešpektovali a výsledky osobitne spracovali vzhľadom na každú hodnotenú položku.

Veľmi spokojných s organizačným zabezpečením kongresu bolo až 68 % respondentov, spokojných bolo 28 % respondentov, čo považujeme  za veľmi pozitívne hodnotenie. Čo sa týka informovanosti o kongrese 50 % respondentov  bolo veľmi spokojných s informovaním o kongrese  a približne 23 % respondentov bolo spokojných. Neutrálny názor malo takmer 27 % respondentov. So stravovaním a ubytovaním bola spokojná prevažná väčšina respondentov, ktorí tieto služby využili. S organizačným zabezpečením konferencie bolo spokojných viac ako 91 % respondentov a s organizáciou tvorivých dielní bolo veľmi spokojných až 84 %, zvyšných takmer 16 % bolo taktiež spokojných. V závere môžeme zhrnúť, že s organizačným zabezpečením jednotlivých hodnotených oblastí boli respondenti v prevažnej miere veľmi spokojní.

Pri hodnotení odborného zabezpečenia tematického zamerania konferencie bolo veľmi spokojných takmer 74 % respondentov. V hodnotení tvorivých dielní je toto percento ešte vyššie  –  89 % respondentov hodnotilo túto oblasť ako veľmi dobre odborne zabezpečenú.

Možnosť vyjadriť svoj názor vlastnými slovami k uvedeným témam využila len polovica opýtaných respondentov.  Celkovo vyjadrilo svoje odporúčania 48 % opýtaných respondentov. Najviac respondentov odporučilo určiť viac času na prezentácie účastníkov, pretože čas, ktorý mali  určený podľa ich názoru nepostačoval na adekvátne prezentovanie príspevkov! Táto skutočnosť sa pri množstve príspevkov, ktoré na konferencii odzneli, dá len veľmi ťažko ovplyvniť, ak je presne stanovený čas na konanie konferencie. Riešením by bola viacdňová konferencia, kde by sa mohol znásobiť čas na prezentácie jednotlivých účastníkov. Podobne sa iní respondenti vyjadrili, aby organizátori konferencie vedeli flexibilne narábať s časom a prispôsobili ho témam príspevkov. Niektoré príspevky boli podľa nich dlhé a prekračovali určený časový limit, iné zas krátke. Jeden účastník sa vyjadril o potrebe prispôsobiť témy viac pre vzdelávaciu prax, iný odporučil zúžiť tematické zameranie konferencie. Pre lektorov vyjadril odporúčanie  jeden respondent, a to: „Čas pro diskuzi o problémech účastníků“ a ďalší  skôr  prianie: „Úsmev a pracovné sily.“ Pre prednášajúcich sa najviac respondentov zhodlo na odporúčaní, aby prednášajúci dodržiavali svoj určený čas na prezentáciu a vedeli svoje príspevky v prípade potreby  skrátiť. Odpoveď jedného respondenta: „Aby boli disciplinovaní v dodržiavaní svojho časového priestoru.“ Ďalší respondent vyjadril svoje odporúčanie zamerať témy konferencie na učiteľov základných umeleckých škôl, iný zas navrhol viac popularizovať výklad.

Respondenti jednoznačne vyjadrili potrebu pokračovať v realizácii týchto stretnutí. Najviac respondentov sa vyjadrilo, že tieto stretnutia sú obohacujúce, prispievajú  k obojstrannej informovanosti  a výmene poznatkov  účastníkov: „Pomáha to k osvete regionálneho vzdelávania.“ Ďalší respondent sa vyjadril: „Áno, získať nové informácie o danej problematike a jej súčasnom vývine.“

Prostredníctvom kongresu  sa mali možnosť stretnúť odborníci z celého Slovenska a zahraničia. Vytváranie kontaktov pre ďalšiu spoluprácu je významný počin, ktorý kongres umožnil. Tento prínos potvrdilo viacero respondentov: „Áno pomáha to... ku kontaktu osôb z rôznych rezortov.“

Kongres prispel k vytvoreniu priestoru pre interdisciplinárnu spoluprácu odborníkov z viacerých príbuzných oblastí, čo vyjadrili aj niektorí respondenti: „Áno, aby sa začala spolupráca pedagógov s etnológmi a komplexne vzdelávanie budúcich mladých učiteľov.“

To, že sa  respondenti mali možnosť zúčastniť na niektorých tvorivých dielňach, odrazilo sa aj v ich odporúčaniach: „Áno, učiteľ  lepšie sám na sebe precíti, čo chce od žiakov.“

V ďalšej časti mali respondenti možnosť napísať svoju  najpozitívnejšiu skúsenosť z kongresu. Veľmi pozitívne hodnotili viacerí respondenti príležitosť stretnúť na kongrese iných odborníkov, spoznať nových kolegov, čo prispieva k ich odbornému rastu. Tieto pozitívne skúsenosti uviedlo  27 % respondentov.  Druhú  najpočetnejšiu skupinu (22 %) tvorili respondenti, ktorí mimoriadne pozitívne hodnotili tvorivé dielne, na ktorých sa zúčastnili, a ktoré im poskytli množstvo interaktívnych zážitkov. Ďalší  respondenti vyzdvihli nové informácie, ktoré sa na konferencii dozvedeli, vysoko tiež hodnotili odborné spracovanie príspevkov, čo v konečnom dôsledku prinieslo aj nové námety pre prácu so žiakmi, ktoré v praxi môžu uplatniť. Viacerí respondenti poukázali na pozitívnu atmosféru, ktorá bola počas celého kongresu, priateľský prístup, ktorý uľahčoval vzájomnú komunikáciu.  Uvádzame vyjadrenia niektorých respondentov: „Tím ústretových a milých ľudí z radov diskutujúcich a organizátorov.“ Iný: „Prostredie, atmosféra veľmi príjemná, výstava a sprievodné artefakty.“

V poslednej časti respondenti uviedli skutočnosť, ktorá im  najviac prekážala počas kongresu. K tejto časti sa vyjadrilo len malé percento respondentov. Väčšina respondentov sa vyjadrila, že nemajú negatívne skúsenosti z konferencie, a boli spokojní. Najviac respondentov bolo nespokojných s nedostatkom času na prezentáciu príspevkov. Dvom respondentom prekážala slabá počuteľnosť niektorých prednášajúcich. Jeden respondent poukázal na prekrývanie tém príspevkov a seminárov, inému nevyhovovali krátke prestávky a nedostatok času na voľné diskusie.

Uskutočnený medzinárodný kongres bol výnimočnou príležitosťou na prehĺbenie interdisciplinárnej spolupráce odborníkov z príbuzných vedných odborov, ale tiež odborníkov z praxe, na nadviazanie nových kontaktov, nadobudnutie nových poznatkov, ktoré budú môcť učitelia aplikovať pri výučbe. Hodnotenie respondentov poukázalo na výborne zvládnutú organizáciu celého kongresu po stránke technickej a tiež odbornej. Respondenti veľmi pozitívne hodnotili tematické zameranie konferencie           a tvorivých dielní  a vyjadrili jednoznačné odporúčanie pokračovať v realizácii tohto typu stretnutí aj v budúcnosti.

Aktivita 1.2 Zbieranie etnografických artefaktov 

Hlavným cieľom uvedenej aktivity bolo zbieranie etnografických artefaktov a mapovanie výskytu „živých“ tradičných remesiel v regiónoch Liptova a Oravy za účelom vytvorenia študijnej zbierky v Centre etnografie a umenia pri Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. „Stretnutia v čase“ s ľudovou kultúrou Liptova a Oravy sme realizovali v dvoch základných líniách. Prvou líniou boli rozhovory najmä so staršími ľuďmi – žijúcimi nositeľmi ľudových tradícií. S nimi sme strávili príjemné chvíle spomínania na oblasti života, ktoré si väčšina súčasníkov dokáže už predstaviť iba z fotodokumentačných alebo filmových materiálov. Druhou líniou prieskumu bolo kontaktovanie základných všeobecnovzdelávacích a umeleckých škôl Liptova a Oravy, ktoré vo svojom vzdelávacom programe „oživujú“ témy regionálnej ľudovej kultúry aj v súčasnosti.

Rozhovory a audiovizuálne záznamy sme robili s nasledovnými  folkloristami a nositeľmi ľudových tradícií: Dr. Kliment Ondrejka -  rodák z Liptovských Sliačov, Vojtech Littva z Liptovských Sliačov, Marta Littvová z Liptovských Sliačov, Vladimír Struhár z Ružomberka, Karol Okáľ z Hubovej, Ján Nemec z Liptovského Mikuláša-Palúdzky, Vladimír Grieš z Krmeša-Vlách, Stanislav Otruba zo Zázrivej-Bielej, Elena Suchá z Černovej, Jozef Koma z Černovej, Elena Luptáková z Černovej, Mária Fričová z Liptovských Sliačov, Anna Gejdošová z Liptovských Sliačov, Jozefína Močilanová z Liskovej, Mária Štrbová z Liskovej, Mária Gulejová z Liskovej, Božena Devečková zo Smrečan.

Do tejto aktivity sa okrem riešiteľov projektu zapojilo niekoľko desiatok študentov Katedry výtvarného umenia, Katedry hudby a Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Katolíckej Univerzity v Ružomberku. V priebehu dvoch rokov oslovili pamätníkov ľudových tradícií z rodiny či blízkeho okolia podľa vlastného výberu, pričom v regiónoch Liptova a Oravy navštívili najmä starších ľudí (aj viacerých z jednej lokality) z 34 obcí, a to: Východná, Veľké Borové, Závažná Poruba, Liptovský Hrádok, Ľubeľa, Dúbrava, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Ružomberok - Černová, Ružomberok-Biely Potok, Ľubochňa, Stankovany-Rojkov, Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Lúčky, Štiavnička, Likavka, Lisková, Liptovské Sliače, Zázrivá, Pucov, Malatiná, Oravská Polhora, Babín, Novoť, Oravská Jasenica, Námestovo, Vavrečka, Sihelné, Hruštín, Babín, Oravské Veselé, Tvrdošín, Trstená. Správy z tohto prieskumu v teréne študenti podávali vo forme pracovných listov, ktoré okrem základných údajov o respondentovi obsahovali písomný záznam rozhovoru a audiovizuálny materiál v prílohe.

Ďalej sme kontaktovali všetky základné všeobecnovzdelávacie a umelecké školy Liptova a Oravy, na ktoré sme vyslali dotazník o tematizovaní regionálnej výchovy a ľudovej kultúry. Na základe dotazníka sme navštívili základné školy v nasledovných obciach: Liptovské Sliače, Ružomberok-Biely Potok, Partizánska Ľupča, Liptovská Lúžna, Likavka, Ružomberok (Dončova), Zázrivá, Hruštín. Vychádzajúc z prieskumu v teréne sme pri Centre etnografie a umenia začali vytvárať jednak komunitu ľudí, ktorým v dnešnej dobe záleží na uchovaní ľudových tradícií, jednak tvoriť sieť inštitúcií regiónov Liptova a Oravy, ktoré ďalej transferujú tieto tradície do súčasného vzdelávania a umenia.

Dr. Kliment Ondrejka – zberateľ, etnograf (83 r.)

 Vo svojom bratislavskom byte nám na sklonku života († február 2011) venoval vzácnych päť hodín času rozhovorom o svojej celoživotnej láske – slovenskej ľudovej kultúre. Vďaka za povzbudenie a veľa múdrych rád.

● Vaše zberateľské začiatky

Ako dieťa som rád počúval ľudí, keď sa v nedeľu schádzali poobede. Ženy sa schádzali na priedomiach, ešte aj  stolčeky si doniesli. A keď už tá posiedka bola, tak som naviedol reč, ako to bolo a čo bolo a zapisoval. Mal som ceruzku vo vrecku a takýto tenký papier pokrčený na osmoro, a potom prepisoval.

● Najprv boli rozprávky, príbehy, a potom aj pesničky

Pesničky, pesničky, to som ja mal strašne rád. Nebol som ani taký spevák, ale som rád vybľakúval. Na Štrkovci sme s Vojtom Littvom tri dni spievali a to sme neopakovali ani jednu pesničku. Spisovateľ Jaroš sa moc divil, že on je tiež z Liptova, horného, a o týchto nemajú ani chýru, ani slychu. Tým som chcel povedať, že teraz je problém zabúdania textov,  málo sa spieva a zabudne sa, ak sa nespieva.

● Chceme ísť do terénu

Bude vám to dosť ťažko, ale nájde sa. Niekedy z poldňového rozhovoru využijete jednu vetu, ale vyberať treba veci zaujímavé, ísť po nejakej stope a skúsiť zase ďalšie. Pozrite sa, sú takí, ktorí videli tanec pôvodný ešte cez otca, cez mamu, či folklórnu skupinu, no ostatní už len vymýšľajú, takže ja neviem.  Môžete byť prekvapení alebo smutní.  Keď som ja bol, vtedy to blčalo, vtedy sa pretekali ľudia, čo sa chcú naučiť. Vtedy folklór bola jediná možnosť, ako sa dostať dokonca za hranice.

● Vaše rady mladým, ktorí pôjdu do terénu

Čo by mali? Mali by obkuknúť si to troška. Ale tuná sú tisícky piesní nahraté a nikto si ich nevšíma. Celý život sme robili odpoly zadarmo, veď to išlo o rozprávky a tie nikto nechcel. Čo len ja som sa musel vnútiť aj do akadémie - oni o tom nesnívali, a teraz zase nič neondejú (nerobia). Len vy ste také zlaté osoby, že ešte to chcete robiť a robíte. Lebo,  pozrite sa, začali s veľkou vervou aj učiť ľudovú kultúru v školách a ukapalo to.

● Vzbudiť záujem mladých ľudí o ľudovú kultúru je dnes ťažké

Pozrite, keď nevzbudíte lásku k národu, lásku k ľuďom, tak nevzbudíte ani lásku k jeho výtvorom. Tu na Liptove je dobre, že je ešte generačná náväznosť.

Júl 2010

Karol Okáľ – zberateľ, kronikár (87 r.)

 Vďaka nesmiernemu nadšeniu, trpezlivosti a láske k rodnej obci Hubová (v minulosti nazývanej Gombáš) dokázal z pôvodnej ľudovej kultúry zozbierať a uchovať cenný študijný materiál. Je to jedna z ciest k rozvíjaniu ľudovej kultúry a regionálnej výchovy v školách.

● Skúmať minulosť, zhromažďovať údaje a zachovať ich pre budúcnosť vnímate ako svoje poslanie

Som vyučený textilák, no slovenčina mi bola vždy veľmi blízka. S písačkami som začal, keď som ešte chodil do ľudovej školy, a stále sa s dačím zapodievam.  Kronikárom som od deväťdesiatych rokov, lebo na Gombáši bolo kronikárov dosť, ibaže ani jeden nič nenapísal. Ja som už zapísal vyše osemsto strán a robím aj prílohy ku kronikám, kde sú aj tie najstaršie veci, už 15 zväzkov, ale ešte mám zoznam chýbajúcich, čo chcem dorobiť.

● Zvyky, spevy, tance, kroje, nárečie, všetko vás zaujíma 

Zostavil som slovník nárečia (okolo 1500 termínov) pre akadémiu, lebo všetci sú ovplyvnení spisovnou slovenčinou a po gombášsky vedia len „amerikáni“, keď prídu. Ovčiarstvo, drevorubačstvo (šlogárstvo) mám urobenô jedna radosť, kroje, zvyky, detské hry a všetko, čo sa spája s Gombášom som spísal. Nikto z mojich rovesníkov už nevie toľko, čo ja. Teraz som spisoval gombášske pesničky a  jednou som sa zapodieval skoro štyri roky, čo som nevedel všetky slohy, ale už mám všetkých deväť. Ale až keď to bude smrdieť tlačiarenskou farbou, budem spokojný.

●Ďalšie generácie a ľudová kultúra...

Verím, že sa to čiastočne vráti, tá ručná výroba ich bude ťahať, nie ako živobytie, už len ako zábava. Aj tie pesničky, budú radi, keď ich budú mať. A remeslá, ak ich to nebude mať kto naučiť, budú špekulovať a prídu na to.

 Apríl 2011

Marta Littvová a Anna Gejdošová, rod. Ondrejkové - folkloristky (69, 71 r.)

 V Liptovských Sliačoch je ľudová minulosť stále živá. Uchovávajú, odovzdávajú a rozvíjajú sa tu tradície, zvyky, remeslá tak ako v minulosti, z generácie na generáciu. Vždy ochotní a stále usmiati členovia rodiny Littvovcov nám názorne a s bohatým komentárom sprítomnili obliekanie miestnych krojov. Pri vzájomnom dopĺňaní sa v spomienkach oživili často zabudnuté detaily či spôsob viazania jednotlivých doplnkov sviatočného i všedného oblečenia detí, mládeže, mužov i žien. Nadýchli sme sa úžasnej atmosféry hrdosti na vlastnú  kultúrnu minulosť a získali autentický audiovizuálny materiál pre študijnú zbierku.

● Začnime deťmi

Na krst sa dieťa nieslo vo vankúši z tzv. čiernej modrotlače oblečené v plátenej košieľke a čepčeku. Dievčatá od malička nosili sukňu ozdobenú čipkou (nie naschvál vyšité, využívali rukávy z obnoseného oplecka), kabaňa (šatôčky) sa zapínala vzadu a jupka s dlhými rukávmi bola zo zamatu, kartúnu. Mamu si pamätáme, že čo mala doma, z toho ušila... bosá som chodila ešte v druhej triede.

● Kroje na sviatky boli zložité

Keď bol majáles dievkam pomáhal, kto mohol. Sviatočné oblečenie malo ustálené pravidlá práve v detailoch (farba sukne, stuhy, mašle, doplnky, účes). Kmotru či starejšiu vtedy chodili obliekať aj tri ženy, čo vedeli ako od svojich mám. Prečo to bolo také zložité? Ľudia sa parádili, niekto vymyslel a podľa neho ostatní, a ešte lepšie a viac.

● Nie vždy bola paráda pohodlná

Dva vrkoče sa nosili iba vtedy, keď sa do tzv. šnúru viazalo. To boli najparádnejšie vyobliekané dievky. Vystreté, hrdé, no nemohli sa ani obzrieť, hlavu otočiť, iba celé telo, čo k vrkočom mali pripletený šnúrok s brmbolcami a priviazaný vzadu o pás, aby sa prehli. Hovorievalo sa: „Pozrite sa, aká som ja hodná, mám na zadku brmbolčeky ako švábka drobná...“ Odiedzka (kus plátna) bola len pre starejšiu, ňou jej ľavú ruku uviazali o pás, aby veľmi nevystrájala s družinou na svadbe.

● Ženy sa vždy vedeli vynájsť, boli flexibilnejšie

Šiť vedela každá, spinkov nebolo ako teraz, ku kroju sa bežne prišívali veci, ktoré bolo treba. Nosili sa tri sukne a žena, ktorá bola tenká, si pomohla tým, že spodnú sukňu v bokoch podviazala, aby bola driečna. Vydaté ženy si vlasy museli skrývať, omotať ich stužkou (takto učesané vydržali aj týždeň), a ktorá nemala vlasov, zošila ľan a pridala k účesu. Staršie ženy, ktoré už nemali  vlasov, pridávali  drôt, aby to držalo pekne čepiec.

● Dobové fotografie vyvolávajú spomienky i úsmev

Pozri na fotke, či je tak, ešte ružičky na rožky, hviezda v strede... to je starô, mrzko je poriadená,  v riedkej šatke chodila nevesta len v prvú nedeľu do kostola. Toto je nevesta, keď chodila po žobraní a s ňou krstná mať, aby bolo na začiatok, ale vidíš, žiadne parády, ženy ako metly (smiech). V  nedeľu po svadbe chodila nevesta po manželovej rodine s radostníkom (koláč), aby sa dostala do povedomia. Biele sukne nosili ženy do tridsiatky, potom už boli staré. A  toto je do poľa jednoducho oblečená, to je ešte keď bol Plicka, to bola tanečnica zhora.

● Máte plné truhlice krojov

Dedilo sa, niektoré majú aj sto rokov a veľa je podarovaných. Aj dnes, keď dakto umrie, alebo už predtým, dávajú ženy, aby sa to nepopálilo. Tak sa nazbieralo a zíde sa, ako aj dnes, keď obliekame túto mladú. „Marianka, si krásna, je sa na čo pozerať. To by nám patrilo i starejšiu na svadbu tak vyobliekať, len kto ju bude riadiť.“

Jún, august 2010

Vladimír Grieš – výrobca ľudových nástrojov (57 r.)

 Pán Vladimír Grieš z Krmeša-Vlách, s pevným stiskom ruky a hlbokým hlasom, nám porozprával o svojej ceste k výrobe ľudových nástrojov, o svojom otcovi a ornamente hlbokým rezom...

● O otcovi

On bol pastierom a keď som ja chodil za ním, tak mal každý deň inú palicu. Prvé, čo bolo, vošiel medzi liesky, odrezal palicu... očistil, oškrábal a už si palicu vystrúhal. Takže v podstate od malička bol (spojený) s ornamentom – hlbokým rezom. A keď začal robiť píšťalky... to pamätám, aj keď sme pásli spolu... tak on už ma nabádal všelijako, zahraj, skús, tak v podstate ja som sa naučil tam pri ňom hrať. A keď zomrel, začal som robiť aj ja. Mal som už 46 rokov, keď som začal robiť sám.

● O sebe

Ja som samouk po otcovi. Čiže ja som prevzal všetky veci od otca. A oco bol taký, že on povedal, že on sa nebude nikde chodiť učiť, lebo on razil taký názor, že „kde bol ten, čo prvú (fujaru) urobil, kde sa bol pýtať?“ No a ja som začal z iného konca... Robím fujary tým novším spôsobom... dneska si viem dierku vyvŕtať, mám mikrobrúsku, vybrúsim si otvor smerom hore dole, ako mi treba podľa ladenia,  a potom ju vypálim rýchlosťou toho telieska... a potom ja morím... moje (fujary) sa nedajú šelakom robiť.

● O ornamente hlbokým rezom

Každý máme svoj rukopis, keď aj začneme písať dvaja, akokoľvek by sme sa chceli napodobniť, to nebude. Tak ako oco mal rukopis svoj, tak ja mám svoj rukopis... A ja keďže mám tie vzory všetky rovnaké – v podstate tie kvety sú všade –, ja len vyzdvihnem to, čo mi príroda dala, čiže tieto hrčky už sú dané, to nevymyslím... vlastne tú prírodu vyzdvihnem, nič nepotrebujem iné... Ja spávam kľudne, oco nie, on celú noc vyrezával, on rozmýšľal celú noc, čo bude vyrezávať.

● O koncovke

Dakedy v 76. – 78. (roku) sa oco dostal do Detvy a tam hovorí, že prvý raz videl fujaru. Pamätám, keď prišiel, tak hneď začal drevo zháňať a začal robiť koncovky... Pretože nemal drevo, tak začal robiť kovové (koncovky). V podstate to bol prvý hudobný nástroj, ktorý on začal.

Koncovky, to je liptovský nástroj, takže koncovky možno že už máme v krvi všetci. Hneď ma očarila koncovka, keď oco prišiel z Detvy a začal robiť tie kovové (koncovky), tak to ma hneď chytilo.

 Marec 2011

Ján Nemec – učiteľ, rezbár, výrobca ľudových nástrojov (76 r.)

 V dome sympatických manželov Jána a Hanky Nemcov z Palúdzky pri Liptovskom Mikuláši, v ktorom je malé múzeum ľudových predmetov otvorené pre ľudí, sme sa dozvedeli, aké rôzne môžu byť cesty k ľudovej tvorbe.

● O sebe a bačoch

Vždycky som mal úžasný vzťah k umeniu... obdivoval som tých ľudí, ktorí taký kumšt ovládali... obdivoval som zručnosť bačov a tí ma naučili robiť črpáky.

● O vyučovaní hudby

Keď som hudobnú výchovu v tej škole učil, tak sa nemohlo učiť... to všetci spievali, nedalo sa učiť, ešte školník tancoval... na chodbe.

● Rezbár na dôchodku

Viete, že najťažšie je prechod, odrazu ísť do dôchodku... ale už som mal toľko v hlave, čo budem robiť, mal som dlátka, mal som všetko možné pochystané, tak som sa chytil do toho rezbárstva.

Sledoval som v televízii jedno vysielanie, hovorili, že jednému baníkovi pri práci odtrhlo ľavú ruku... prišiel domov a mu bolo dlho, tak začal strúhať. A nakoniec po niekoľkých rokoch som videl, že urobil Večeru Pánovu s jednou rukou. A ja som si povedal, s jednou rukou tento človek urobil Večeru Pánovu a ja mám dve? Tak idem aj ja robiť!

● O výrobe fujary

Odjakživa som chcel robiť fujary... ale nik nám nechcel prezradiť, ako sa dierky vŕtajú, kde, ako ďaleko od seba a tie hlasivky, ako sa presne robia... nechceli ten svoj fortieľ odovzdať nikomu... Až sa stalo..., že som si čítal noviny a tam sú popísaní štyria alebo piati fujaristi a každý niečo prezradil. A ja som sa z tejto knihy naučil, ako robiť fujary.

● Moja prvá fujara

Myslel som, že ani nebude hrať, ale ona na potvoru aj hrá trocha... Čím lepšie vyschne, tým to drevo je tvrdšie, až na kosť, také tvrdé. A potom aj znie. A keď je dobre vyzretá, tak aj má lepší tón. Niektorá hrá dobre, niektorá horšie, ale ja hovorím, netreba sa týmto zapodievať, veď ani každá žena sa nevydarí, ale ani muž... (smiech) 

Odrežeš ju, umŕtviš ju, vyschne na kosť a keď už celkom zomrela, ty jej urobíš oblôčik, hlasivky, dierky, fúkneš do nej a ona vydá tón. Oživíš ju, znova žije, ale spieva iné piesne, ako keď vietor rozčeril lístie na tejto chabrde, a ona teraz spieva piesne.

Marec 2011

Stanislav Otruba – kováč, výrobca zvoncov (52 r.)

 Pri stretnutí s pánom Stanislavom Otrubom nám učarovala jeho dielňa s množstvom zvoncov a prekrásne prostredie Zázrivej-Bielej s veľkým dvorom a kopou detí. Priamo nad našimi hlavami sa hrdo vypínal Rozsutec.

● Ako vám napadlo živiť sa výrobou zvoncov

Na námestí... bol tam jeden kováč... to ma motivovalo, ale už som uvažoval aj predtým nad tým, lebo som tiež videl jeden dokument... Najbližšie k Zázrivej, čo mi bolo aj k remeslu, tak bolo od plechu... Boli sme v Kežmarku na jarmoku na tom festivale remesiel, tak to ma ešte viacej tak nabudilo, že koľko ľudí sa živí rôznymi remeslami.

● O používaní zvoncov

Zvonce sa používali na označenie stáda. Bačovia mávali svoje hlasy. Keď boli aj dva tri salaše poblíž, tak každý bača mau zvonec naladený na (svoj) jeden hlas... na východe alebo na rovinách (je stádo označené) aj na štyri až päť hlasov a tie ovce ako idú na takých rovnejších hoľách (holiach), to si už tak pastieri naviažu, že im to potom robí takú zvonkohru... Potom druhá vec: označovali s tým aj jarky v kŕdľoch... alebo taká ovca, ktorá bola buď sa zle dojila, alebo niečo vystrájala, no tak ju mal označenú. Na dobré dojky moc nedávali zvonce... Lebo aj zvieratá sú také (ako my)... tiež jedno poslúcha, jedno bude ticho a druhé urobí (zle), a keď mau ich sto v kŕdli, tak si ich potrebovau označiť.

● Z výroby zvoncov starých majstov

Ďalší postup je vyklepanie... starí majstri, ako Pikla, hovorili, že „vypuklovať“.

Majstri tak hovorili, že až po roku má zvonec dobrý hlas, ale to bolo preto, že oni ich nečistili (pri výrobe), len trocha oškrabali.

Marec 2011

Margita Gulejová rod. Lukačová – pamätníčka (88 r.)

 „Keď chcete pesničky, to treba ísť za tetou Gulejovie do domova dôchodcov v Palúdzkej.“ Takéto nasmerovanie dostanete v Liskovej od pamätníčok, ako im hovoríme, nositeliek ľudových tradícií. A skutočne. Margita Gulejová napriek ťažkým životným situáciám priam prekypuje  optimizmom a elánom.  Očarí vás živými spomienkami, rozprávačským „grífom“ podfarbeným humorom, láskou k ľudovej piesni, múdrosťou, vyznaním k tancu a úprimným úsmevom. Je zdrojom čerpania životnej energie pre mnohých, aj mladších ľudí.

● Pri spievaní piesní, spomínaní na detstvo a ťažších chvíľach života

Pamätám, viem, takú kabanku som mala a ťapkala som nohami. A na kolene ma mama mali. Mali kedy, a roboty bolo... To bola mojej mamy pieseň, ako na gazdovstve chudina, na zábavi  nechodili, otec chodiu do roboti  a vše som hích počula,  keď si spievali, som sa naučila hu...

Aj láska je taká, aj krutá, aj vie miluvať, ale láska vie odpúšťať, hlavná vec. A miluvať každieho, aj ten žobrák... každô má právo na život. Tak aspoň to milô slovo keď mu povieš. Ja ešte teraz cítim, to do smrti budem opakuvať,  ako ma stará mať takto pohladili. Dievča tak... päť, alebo šesť rokov a mať ma všade brali, keď išli v sobotu poobede, vieš. Išli tiež tak na ulicu ku susede, lebo ku kmotre a vždy mne dali do vrecúška, kde som bola, cukrík... stará mať sedeli... na tom dreve a ja som prišla,  som ti ten cukrík... rozbalila som hím,  do úst dala. A tí ma takto pohladili. Tak tá ruka. Tá láska to bola v tej ruke...

 Február 2011

S odstupom času ako riešitelia aktivity hodnotíme prieskum v teréne nasledovne:

Bol to pre mňa čas zastavení, čas stretnutí, poznávanie ľudí a ich diela a vo všetkom „pečať symbolov“ pozývajúcich k životu...

 Martina Krušinská

Stretla som veľa vzácnych ľudí  – pamätníkov, spoluriešiteľov, študentov, vnímala atmosféru vzájomných stretnutí. Naučila som sa klásť otázky i mlčky načúvať, presviedčať, ponúkať priestor pre názory  iných ... a chcela zanechať stopu, ku ktorej snáď raz niekto pridá ďalšie.

 Marta Bošelová

Čo vám žiadna zahraničná univerzita neposkytne, je vzdelanie o ľudovej kultúre vášho rodného kraja. Medzinárodnými oceneniami ovenčený ružomberský rodák akademický maliar Ľudovít Fulla raz povedal, že len vlastná kultúra nás dokáže spraviť svetovými – originálnymi. Keď nám majster toto ponaučenie nechával, ľudový odev, pieseň, tanec boli ešte v dedinách Liptova prirodzeným javom. Dnes tomu už tak celkom nie je.

S nadšením som vnímal „oheň“ u autoriek projektu Marty Bošelovej a Martiny Krušinskej. Zapaľovali svojich študentov a rozosielali svetlo do mnohých príbytkov. Zozbieraný materiál, či zachytené životné príbehy to dosvedčujú.

Tak i ja. S potešením sa v spomienkach vraciam k spoločnej radosti z každého získaného kroja, piesne, hudobného nástroja... K príjemným rozhovorom, z ktorých si človek spravidla odnáša i životný príbeh, podčiarknutý múdrosťou prežitého.

 Igor Littva

Ako napísal Gombrich: „Práve ten, kto chce priniesť niečo nové, musí dôkladne spoznať to staré“. Som vďačný, že som mohol aspoň na istý čas nazerať hlbšie do sveta (už neexistujúceho) našich starých mám a dedov a vziať si z toho ponaučenie, z ktorého budem môcť  čerpať inšpiráciu aj naďalej.

 Vladimír Baran

V priebehu dvoch rokov sa do zbierania zapojilo niekoľko desiatok študentov, ktorí oslovili pamätníkov a nositeľov ľudových tradícií z rodiny či blízkeho okolia  podľa vlastného výberu. Nasledujúce citácie sú vybrané z pracovných listov študentov, vo svojej podstate obsahujú najčastejšie sa vyskytujúce názory oslovených respondentov.

Keď sa vraciam spomienkami dozadu, bol to krásny život... ľudia boli súdržní a veselí.

 pani Magdaléna z Trstenej, 72 r.

Mali sme dobré susedské vzťahy a pri práci sme si spievali... dnes je veľmi uponáhľaná doba, ľudia si nevážia jeden druhého, všetkých zaujíma len majetok a peniaze... mám veľa spomienok, ale tých krásnych je oveľa viac ako tých zlých.

pani Anna z Oravskej Polhory, 74 r.

 Mrzí ma len tá vec, že nik z mojich potomkov sa tomuto krásnemu remeslu už nevenuje a ani o to nemá záujem.

pán Daniel, košikár z Rojkova, 83 r.

 Moja práca je už iba nadväzovanie na tradíciu našich predkov a prispôsobovanie sa dnešným pomerom... keď sa človek vážne zaoberá vyšívaním, inšpiráciu môže vidieť všade. Aj keď sama neviem hrať na žiaden hudobný nástroj, pri počúvaní hudby, opakovaní niektorých motívov v mysli sa mi vynárajú vzory.

pani Mária, vyšívačka, 48 r.

 K remeslu som sa dostala po rodičoch, starých rodičoch... robili sme len to, čo sme videli, bolo to niečo ako rodinná tradícia... tĺkli ľan, pomáhali tkať na krosnách... musela som ovládať všetky práce, sama premýšľať, ako to dať na kolovrat, ako nasnovať.

pani Melánia, 75 r.

Mrzí ma však to, že dnešní mladí ľudia nemajú na tradičné remeslá dostatok trpezlivosti a úcty... hotový výrobok stojí veľkú námahu, ale len ťažko sa predáva za cenu, ktorú je hoden.

pán Florián, košikár z Liptovských Revúc, 74 r.

 Určite sa moja kariéra začala jedného dňa (smiech)... nemôžem na ten deň zabudnúť, hoci na presný dátum si nespomínam... ten zvuk, tá hudba stále vo mne žije... kedykoľvek zoberiem do rúk gajdy a hrám... kroj mám a som naň veľmi hrdý, znamená pre mňa veľmi veľa, pripomína mi časy, keď žili ešte moji rodičia, tie ťažké, ale dobré časy... keď sme vedeli držať spolu, časy lásky, úcty voči sebe navzájom... a práce, ťažkej práce... moja vnučka začala hrať na gajdy... baví ju to a dúfam, že sa to bude prenášať z pokolenia na pokolenie, lebo je ťažké nájsť si čas na venovanie sa niečomu takému, je už úplne iná doba.

 pán Jozef, gajdoš z Oravskej Polhory, 77 r.

Aktivita 2.1 Zriadenie centra - unikátneho akademického pracoviska PF KU 

Poslaním Centra etnografie a umenia (C-ET-ART) – unikátneho pracoviska Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity  v Ružomberku je zhromažďovať a aktualizovať materiálne a duchovné artefakty tradičnej kultúry regiónov Slovenska, aj mimo neho, v akademickom prostredí. Cieľom je vytvoriť priestor pre rozvíjanie ľudovej kultúry a umenia pre potreby vzdelávania na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity  v Ružomberku. Absolventi učiteľských študijných programov môžu tak vo svojom učiteľskom povolaní odovzdávať poznatky o ľudovej kultúre a princípy ľudovej tvorby ďalším generáciám. Centrum sa člení do nasledovných sekcií:

●          študijná zbierka hmotných artefaktov,

●          dokumentačný materiál k študijnej zbierke,

●          tvorivé výtvarné dielne,

●          tvorivé hudobné dielne,

●          virtuálny archív.

Študijnú zbierku tvoria:

● monografie najmä s etnografickým, pedagogickým, psychologickým a umeleckým zameraním,

●          audio-vizuálne záznamy,

●          zbierky ľudových piesní,

●          ľudové hudobné nástroje,

●          iné hudobné nástroje,

●          ľudové či sakrálne výšivky, čipky, kroje, textilné fragmenty,

●          remeselnícke náradia,

●          informácie o ľuďoch uchovávajúcich hodnoty tradičnej kultúry.

V rámci projektu Objavovanie strateného v čase: Umenie a remeslá etnografického charakteru regiónov Liptova a Oravy sme zakúpili nasledovné ľudové hudobné nástroje: píšťaly koncovky podľa Ľuptáka, píšťaly koncovky podľa Grieša, pastierske trojdierkové píšťaly, pastierske šesťdierkové píšťaly, oravské píšťaly  dupľovky, malé fujary, veľká fujara, fujary  trombity, gajdica, gajdy, cimbal, ninera, trumšajt, detské husličky, liptovské korýtkové husličky - oktávky malé a veľké (kontry), korýtková basička, ľudová zvonkohra, klepáč. Z výtvarných artefaktov centrum obsahuje: ľudové kroje a ich časti, úžitkové a dekoračné textílie, čipky, fragmenty výšiviek, ľudové artefakty z drôtu, dreva, keramiky, dobové fotografie, pôvodné remeselné nástroje – tkáčske krosná, hrnčiarske kruhy, paličky na paličkovanie, pletacie stroje a ich súčasti a iné.

Zhodnotenie:

Aktivita 3.1 Tvorivé dielne »Prienik tradície a súčasnosti«  

Súčasťou projektu bola realizácia tvorivých dielní Prienik tradície a súčasnosti pre študentov a učiteľov z oblasti hudobného a výtvarného umenia. Dielne poskytli priestor pre hľadanie a nachádzanie nekonvenčných postojov k ľudovej kultúre. Tradícia v nich bola chápaná ako inšpirácia ku kreovaniu nových obsahov a foriem v súčasnom umení a vzdelávaní. Dielne boli zamerané na tvorivé vnímanie a uchopenie remeselných techník, archetypov krajiny, tvarov v hudbe, v pohybe a v slove:

●          Jednoduchosť a krása (október 2010) - Lektor: doc. akad. mal. Pavol Rusko, ArtD.

 Medzinárodná tvorivá dielňa zameraná na rozvíjanie kreativity vo vzťahu k čaru a čistote modrotlače ako jednej z techník vytvárania dezénu v ľudovom odeve.

●          Hľadanie archetypu v komunite a v krajine (máj - jún 2011) - Lektori: doc. akad. mal. Ján Kudlička, ArtD.

    doc. PaedDr. Mgr.art. Rastislav Biarinec, ArtD.

Tvorivá dielňa, ktorej cieľom  bolo obnovenie plenéru – pobytu v krajine, hľadanie, objavovanie,  študovanie znakov v krajine a transformovanie objaveného do súčasného výtvarného prejavu.

●          Múzický fortieľ (apríl – máj 2011) - Lektori: Mgr. et Mgr. Jitka Pejřimovská, Mgr. art. Jaroslava G. Zeleiová, PhD.,

    PaedDr. Martina Krušinská, PhD.

Obsahom cyklu troch dielní boli hudobné, pohybové a dramatické kreácie inšpirované ľudovým slovesným, hudobným a tanečným zdrojom. Kurz integroval prístupy muzikoterapie a etnopedagogiky.

●          Remeslo má zlaté dno (marec, jún 2011) - Lektorka: PaedDr. akad. mal. Marta Bošelová

Cyklus tvorivých dielní s cieľom získať nové skúsenosti a osvojiť si základné remeselné zručnosti výroby textílií (tkanie, pletenie, paličkovanie a i.).

●          Kumšt v remesle a v muzike (september 2011) - Lektori: PaedDr. akad. mal. Marta Bošelová,

    PaedDr. Martina Krušinská, PhD.

Obsahom dielne bolo využitie remeselných ľudových nástrojov v hudobnej improvizácii a naopak – vyjadrenie remesiel hudobným spôsobom, hudobno-pohybové a hudobno-dramatické aktivity integrujúce ľudové zdroje.

Realizácia vyššie uvedených tvorivých dielní bola bezprostredne spätá s prieskumom v teréne regiónov Liptova a Oravy a následne s priestorom Centra etnografie a umenia.

Jednoduchosť a krása

Modrotlačové textílie sa často vyznačujú jednoduchosťou a krásou, ale majú nezastupiteľné miesto v ľudovom odeve a bytovom dizajne. Je to aj preto, že ich tvorcom boli síce prostí, ale citliví ľudia. Využívali svoju remeselnú zručnosť a dostatok času, aby reagovali na podnety zo života a pretavili ich do výrobkov, remeselných postupov, piesní, tancov a v neposlednej miere do ľudových zvykov.

My, ich dediči, sa hrdo hlásime k tomuto bohatstvu, hľadáme ich kultúrne posolstvo a snažíme sa ho posunúť ďalej, pričom hlavným identifikačným znakom artefaktov je Jednoduchosť a Krása.

 Pavol Rusko

Hľadanie archetypu v komunite a krajine

Pomaly ustupujú prestarnuté znaky minulosti, mení sa tradičná podoba, symbolika podhorských oblastí. Prebieha nezadržateľný vývoj spoločnosti, mnohé, kedysi neznáme a nezaujímavé, individuálne aktivity v prírode teraz nadobúdajú masové rozmery. Davy turistov po širokých vydláždených chodníkoch, po označených cyklotrasách (samozrejme aj s prilbou), aktívne oddychujú,  obdivujú prírodné krásy, spoznávajú kultúrne dedičstvo predkov.

Prastaré archetypy krajiny nadobúdajú nejasné obrysy, postupne zanikajú. Preto hľadáme nové fragmenty pamäte súčasnosti, lúštime posolstvo z odratých tvárí kameňa zakódované v odtlačkoch tisícok nôh.

 Rastislav Biarinec

Detail dokáže vytvoriť priepasť medzi, na prvý pohľad, rovnakými vecami. Majstrovstvo sa pozná v detailoch.

 Pavol Rusko

Hľadanie archetypu v komunite a krajine

Pomaly ustupujú prestarnuté znaky minulosti, mení sa tradičná podoba, symbolika podhorských oblastí. Prebieha nezadržateľný vývoj spoločnosti, mnohé, kedysi neznáme a nezaujímavé, individuálne aktivity v prírode teraz nadobúdajú masové rozmery. Davy turistov po širokých vydláždených chodníkoch, po označených cyklotrasách (samozrejme aj s prilbou), aktívne oddychujú,  obdivujú prírodné krásy, spoznávajú kultúrne dedičstvo predkov.

Prastaré archetypy krajiny nadobúdajú nejasné obrysy, postupne zanikajú. Preto hľadáme nové fragmenty pamäte súčasnosti, lúštime posolstvo z odratých tvárí kameňa zakódované v odtlačkoch tisícok nôh.

 Rastislav Biarinec

Hľadať a objavovať znamená aj súznieť, byť spriaznený s prostredím. Prejaviť úctu prostrediu, krajine, ľudovej tradícii, archetypu. Niekoľkodňový pobyt so študentmi v krajine vyvolal vo mne nové pocity a naplnil ma zážitkami a poznaním. Krajina, v ktorej sme pobudli, je ohraničená Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami. Prostredie je poznačené dlhodobým osídľovaním   a valašskou kultúrou, tým aj formovaním krajinného reliéfu. Členitý terén sa strieda s veľkoplošnými celkami, ktoré boli po stáročia, ale aj dnes, využívané na pastvu. V spätosti s tým sa objavujú v krajine, ale aj v úžitkových predmetoch komunity znaky smerujúce k valašskej kultúre. Všetko to hovorí o pämäti krajiny, ale aj o tvorcoch a objaviteľoch. Človek tvorca – človek objaviteľ, večný kruh v priestore a čase.

 Ján Kudlička

Muzický fortieľ

Vďaka rozvinutému zmyslu pre tvorivosť ľudí v minulosti, veľa ráz determinova­nú životnou nevyhnutnosťou, prejavujúcou sa o. i. v hudobnej tvorbe, ľudia dokázali prekonať náročné životné situácie.

Martina Krušinská

Ako je pre ľudovú tvorbu zdrojom inšpirácie sám život a jeho udalosti – narodenie, smrť, radosť či bolesť, zdrojom osobnej identity je vzťah, ktorý „oslovuje“ možnosti druhého a zvýznamňuje ho.

Jaroslava Gajdošíková-Zeleiová

Hudba je reprezentáciou života.

Jitka Pejřimovská

Všetci sme hudobní. Naše telo – reč znie farebne, dynamicky, melodicky, rytmicky, má svoje vlastné tempo, znie harmonicky alebo disharmonicky.

Martina Krušinská

Remeslo má zlaté dno

Dnes je takmer nemožné odhaliť a pomenovať skutočný rozmer tradičného umenia. Ľudové výtvarné umenie ako zhmotnený duchovný odkaz predkov, artefakty, pramene či poznatky sú nám k dispozícii i dnes. Preto tvorivo aplikovať podnety z workshopu aktuálnymi umeleckými formami, technológiami či experimentom je pre mnohých z nás výzvou. Práve praktický zážitok je najlepšia cesta, ako ukázať princípy určitého remesla. Sú to vzácne chvíle, keď študent naberá inšpiráciu plným priehrštím a zároveň nadobúda úctu k remeslu a tradícii. Tradičné remeslo, všeobecne chápané iba ako schopnosť zručne narábať s nástrojmi a materiálom, však znamená oveľa viac, je v ňom koncentrovaná ľudská skúsenosť overená časom.

 Marta Bošelová

Kumšt v remesle a v muzike

Život nie je v samotných predmetoch a nástrojoch, rodí sa zo vzťahov medzi nimi a človekom. Umenie 20. storočia poskytuje obrovský procesuálny potenciál, charakterizovaný  kreativitou, multimediálnosťou a presahmi. Rozvíja svoj jazyk na aktuálny dorozumievací prostriedok moderného človeka.

Tvorivé stretnutia boli hľadaním a nachádzaním nových foriem osobného postoja a výrazu k inšpirácii a tradícii. V rôznych aktivitách, s uplatnením remeselných a hudobných nástrojov študijnej zbierky Centra etnografie a umenia, tvorili študenti hudby, výtvarného umenia,  predškolskej a elementárnej pedagogiky rôznorodé hudobno-dramatické kreácie.

 Marta Bošelová

Zhodnotenie:

Vo finálnej fáze dielní sme poprosili účastníkov o spätné väzby v ankete, ktoré mohli vyjadriť vlastnými slovami. Z ich odpovedí vyberáme:

Najviac ma oslovil výber „môjho“ hudobného nástroja, ktorý mi ukazuje cestu, objavovanie jeho vlastností, spoznávanie samej seba pomocou hudby, môj symbol, senzibilizácia na seba a na iných, vhodné hry, výborné „cestovanie riekou“ s hudobnou nahrávkou. Bol to pre mňa silný emotívny zážitok, výborná dramatizácia piesne Kopala studienku, prepojenie etnopedagogických a muzikoterapeutických činností. (Katarína)

Program tvorivej dielne bol obohacujúci, podporujúci kreatívne myslenie a výtvarný prejav, stále bolo čo robiť. (Ivana)

Naučila som sa poznať nové hudobné nástroje, o ktorých som nemala ani tušenia, že existujú. Ďalej bol pre mňa inšpiratívny návod, ako si s deťmi vyrobiť vlastné hudobné nástroje. Zahrala som si na hudobných nástrojoch, prestala som cítiť strach z neúspechu, keď sa mi nejaký tón nepodarí. Naučila som sa, že prostredníctvom hudby, tónov, ale aj ticha sa môžem dozvedieť veľa o sebe - o svojich pocitoch. (Terézia)

Najviac ma zaujali „stopy človeka“ vo veľmi pomaly sa meniacej krajine. (Michal)

Zaujala ma téma, ktorá nebola zameraná na popisné zobrazovanie videnej skutočnosti, ale aj na hľadanie iných prístupov ku chápaniu krajiny. (Monika)

Zistila som, že nie vždy treba byť dokonalý, ale treba byť otvorený novým inšpiráciám... že tvoriť sa dá vždy a všade. (Naďa)

Aktivita 3.2 Záverečný festival umenia »Objavené v čase«

Poslednou aktivitou projektu bol záverečný festival umenia Objavené v čase, ktorý sme zorganizovali 30.11. – 2.12. 2011 v prostredí Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity a jej blízkom okolí.

Cieľom festivalu bola verejná prezentácia všetkých predchádzajúcich aktívit spojená s bilancovaním jednotlivých fáz projektu. Na festivale sa zúčastnila široká verejnosť – od pedagógov pôsobiacich v akademickom prostredí cez študentov univerzity až po žiakov a učiteľov rôznych druhov a typov škôl.

Festival vytvoril priestor najmä pre umelecké aktivity. Prvou z nich bola derniéra výstavy Prienik tradície a súčasnosti v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Výstava obsahovala diela pedagógov a študentov Katedry výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a ich hostí, ktoré vznikli v rámci tvorivých dielní s rovnomenným názvom výstavy. Výtvarné umelecké prostredie doplnila hudba folklórneho súboru Liptov, žiakov Súkromnej základnej umeleckej školy ľudového tanca a hudby v Ružomberku a skupiny A29 zo Žiliny, prezentujúcej hudobný štýl world music.

Otvorenie Centra etnografie a umenia bolo najdôležitejším momentom celého programu festivalu. Prítomní si v ňom mohli pozrieť všetky doteraz nazbierané výtvarné a hudobné artefakty, zahrať si na hudobných nástrojoch, vyskúšať si tkanie kobercov, zoznámiť sa s priebehom realizácie projektu. Večer patril skupine Vrbovské vŕby interpretujúcej tzv. sedliacku hudobnú gotiku a skupine Vrbovskí víťazi, ktorá je už tradične známa svojím nekonvenčným ponímaním (nielen) ľudovej hudby.

Paralelne prebiehajúcou aktivitou s inými podujatiami festivalu boli tvorivé dielne pre žiakov základných škôl, špeciálnej základnej školy, základných umeleckých škôl a študentov Katolíckej univerzity v Ružomberku. Pod názvom Oči – uši  – ruky – nohy sa skrývala tradičná remeselná dielňa (tkanie), hudobná dielňa (hra na ľudových nástrojoch), tanečná dielňa (ľudové tance), fotografovanie v krojoch, tvorivé dielne prezentujúce tak autentickú ľudovú hudbu, ako aj fúzie ľudovej hudby s rôznymi inými hudobnými štýlmi súčasnosti.

Pod rôznorodosť zamerania festivalu sa podpísala prednáška (kolokvium) s názvom Liturgické rúcho ako artefakt, ktorú predniesla Mgr. art. Pavla Lazárková-Trizuljaková, PhD. (Súkromná stredná umelecká škola v Žiline). Ďalšou aktivitou vo forme prednášok bola konferencia Návraty a premeny ľudovej kultúry v školách Liptova a Oravy, v rámci ktorej sa prezentovali vzdelávacie inštitúcie týchto regiónov, a to Základná škola Jozefa Hanulu v Liptovských Sliačoch, Základná škola v Zázrivej, Základná škola Dončova v Ružomberku, Múzeum oravskej dediny v Zuberci a Súkromná základná umelecká škola ľudového tanca a hudby v Ružomberku. Hlavnou prednášajúcou bola PhDr. Margita Jágerová, PhD. (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), ktorá účastníkom predložila tému Kultúra detstva ako inšpirácia pre rozvíjanie etnopedagogických tém.

Vyvrcholením festivalu bol kultúrno-spoločenský večer Slovom – hudbou – obrazom Liptova a Oravy, počas ktorého sa premietali krátke filmy o nositeľoch tradícií uvedených regiónov a znela hudba Bačovského tria.

Vážená pani riaditeľka, vážený pán riaditeľ,
dovoľte nám osloviť Vás a požiadať o informáciu zameranú na realizáciu tém regionálnej výchovy a ľudovej kultúry vo Vašej škole. V rámci projektu ERDF „Objavovanie strateného v čase: umenie a remeslá etnografického charakteru Liptova a Oravy“ chceme zmapovať, ktoré základné umelecké školy regiónov Liptova a Oravy realizujú aktivity spojené s témami regionálnej výchovy a ľudovej kultúry.

DOTAZNÍK PROSÍME POSLAŤ NAJNESKôR DO 3.12.2010

Dotazník pre umelecké školy
Dotazník pre všeobecnovzdelávacie školy